Od počiatočnej eufórie k čakaniu na Godota

Získanie povolení na prevádzkovanie agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti bol úspechom nesporným, ale zatiaľ iba čiastočným. Aby sme si mohli tľapnúť rukami a pripiť chladeným šampanským, chýbal nám už iba jeden krok. Vlastne tri. Uzatvoriť tri zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnými poisťovňami. To je to svetlo na konci tunela, stanovený cieľ, ktorému sme všetko podriadili a ktorému predchádzali všetky kroky. Podpísaním zmluvy by sme si zabezpečili výnosovú stránku nášho podnikania.

O každej poisťovni by sa dal napísať samostatný príbeh. Nebudem Vás držať v napätí, to nie je môj cieľ. Rovno napíšem, že ku dňu písania tohto blogu máme zmluvu s dvoma zdravotnými poisťovňami. Tú tretiu, napriek podaniu odvolania, sa nám zatiaľ nepodarilo podpísať, ale boj ešte nevzdávame. Ale pekne po poriadku.

Vysokoškolské štúdium mi predsa niečo dalo. Z kvanta napísaných prác a projektov si doteraz najviac pamätám na prácu, kde sme vymýšľali Podnikateľský zámer na nejaký predmet podnikania. V tomto prípade názov práce nie je podstatný. Dôležitá je obsahová náplň a účel podnikateľského zámeru. Tieto letmé vedomosti nám už na začiatku pomohli nastaviť fungovanie firmy, marketing, financovanie a odhadnúť úspech podnikania. Úplne na začiatku ale bola analýza trhu. Pojem trh je pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti silné slovo, ale z ekonomického pohľadu by akákoľvek konkurencia znižovala šance na úspech pri podpisovaní zmlúv so ZP. Prostredie sme našťastie poznali dokonale. Zamerali sme sa na vidiek Bratislavy smerom na Žitný ostrov. Vedeli sme, že v okolí nepôsobí žiadna ADOS. Resp. iba jedna, v ktorej pôsobila ako terénna sestra moja manželka (u predchádzajúceho zamestnávateľa). Jedným dychom však treba dodať, že tento trh si vybudovala sama po tom, ako sme sa presťahovali do Hamuliakova. Ak Vám v tomto momente napadne Zákonník práce a pojem konkurenčná doložka, nenechali sme nič na náhodu a všetko sme si ešte predom skonzultovali s právnikom. Predsa nemáme chuť na nejaké ťahanice po súdoch.

Vráťme sa k nášmu trhu. Vidiek mal byť naše eso v rukáve pri podaní žiadosti a hlavný argument, prečo by mali s nami poisťovne uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Nakôpkované prílohy vrátane sprievodného listu pre jednotlivé poisťovne boli takmer identické. Ani si presne nespomínam, či dokumenty mali byť notársky overené alebo nie. Viem, že to bola slušná kopa dokladov od výpisu z obchodného registra až po schválenie ordinačných hodín.

Začiatkom mája sme súčasne poslali doporučenou poštou pripravené dokumenty do všetkých poisťovni. Už vtedy som si povedal, že nebudem pasívne vyčkávať na ich vyjadrenie, a že po týždni vyskúšam zavolať do poisťovni a opýtať sa, či im naša žiadosť prišla a či netreba niečo doplniť. Cielenie som sa im chcel pripomenúť a ešte raz im zopakovať prečo chceme s nimi zmluvu. Postup bol vždy rovnaký. Telefonát na infolinku poisťovne a žiadosť o prepojenie na oddelenie nákupu zdravotnej starostlivosti. Tam som spustil pripravenú reč a čakal som na ich reakciu. Komplikovanejšie to bolo pri našej najväčšej zdravotnej poisťovni. Na príslušné bratislavské regionálne oddelenie som sa dopracoval cez Košice a generálne riaditeľstvo. V Košiciach nechápali prečo ma prepojili práve k nim ale ochotne mi dali kontakt rovno na generálne riaditeľstvo. Tí keď pochopili, že sme iba malý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ochotne nás odporučili na konkrétnu osobu regionálneho nákupu. Milo som bol prekvapený prístupom a ochotou týchto ľudí. Za toto majú môj veľký obdiv.

Naša taktika zafungovala. Dve poisťovne svorne potvrdili, že tento región nie je ADOS pokrytý a sú radi, že prichádzame. A to napriek tomu, že v rámci Bratislavského kraja je normatív celkom naplnený. Neriadili sa počtami ADOS v celom kraji, ale riešili dostupnosť pre ich pacientov v regióne. Dokonca v jednej poisťovni nám porozprávali, ako rovno poisťovňa zháňala služby ADOS pre svojho pacienta ktorý býval v Kvetoslavove. Nevedeli nikoho pozháňať. A to netušili, že nakoniec k tomu pacientovi chodila Tonka. Dobre sa to počúvalo. Náš optimizmus rástol. Človek si povie, že sa to už musí podariť, ale čo nie je na papieri, ako keby neexistovalo.

Prvú súkromnú zdravotnú poisťovňu sme podpísali v rekordnom čase. Celý proces trval asi tri týždne. Veľmi nás to potešilo. O niečo dlhšie to bolo pri štátnej poisťovni, ktorá je pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti najzaujímavejšia. Počet našich pacientov, prevažne geriatrických, je práve z tejto poisťovne. Všetko to trvalo príliš dlho. Asi je to štandard pri podpisovaní zmlúv. Možno sme mali iba mylnú predstavu, že ak začiatkom mája požiadame o uzatvorenie zmluvy, a od júna už budeme pacientom poskytovať zdravotnú starostlivosť. Nekonečné čakanie. Vedeli sme, že sme prešli komisiami regionálneho ale aj generálneho riaditeľstva. Čakalo sa iba na podpisy zodpovedných osôb. Konečne, 30. júla mi zazvonil telefón. V telefóne nám oznámili, či by sa manželka mohla dostaviť na pobočku popísať zmluvu. Čakanie na Godota sa skončilo. Paradoxne v tom momente sa nedostavili žiadne emócie. Ešte sme si to neuvedomovali, že náš sen sa stal realitou.

Celé to trvalo tri mesiace. Aj napriek tomu, že sme nemali podpísané zmluvy, do začiatku bola pacientom poskytovaná bezplatná zdravotná starostlivosť. Celé dva mesiace dobrovoľne a zadarmo. Existuje právny nástroj, ako požiadať ZP o úhradu týchto výkonov aj spätne, ale to teraz nie je dôležité. Dôležité je, že zdravotná starostlivosť bude pre pacientov od 1.augusta hradená zo zdravotného poistenia. ...škoda že zatiaľ nie pre všetkých.